Na Slovensku nie sme prví, kto sa venuje histórii krajiny či archeológii. Pred nami tu pôsobili desiatky archeológov a archeologičiek, ktorých stopa za nezmazateľne zapísala do dejín výskumu našej minulosti. Ich aktivity sú však dnes s odstupom času zabudnuté či pre laickú verejnosť úplne neznáme. Formou Kalendária sa pokúsime sprostredkovávať a pripomínať osobnosti vedeckého života na Slovensku, ktoré akýmkoľvek spôsobom prispeli k rozvoju poznania našich dejín.
16. DECEMBER
Ján PÁSTOR sa narodil 16. decembra 1909 v Užhorode. Hoci vyrastal v skromných pomeroch, vďaka podpore rodiny vyštudoval gymnázium a prihlásil sa na štúdium prehistorickej archeológie a všeobecného zemepisu na Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tu sa dostal do seminára prof. Jána Eisnera. Štúdium ukončil v roku 1933 spoločne s Alžbetou Mayerovou, Arnoštom Mrzenom a Karolom Šmrhom. (pokračovanie)
24. DECEMBER
Presne na štedrý deň roku 1932 sa v Košiciach narodila významná slovenská archeologička – Zlatica ČILINSKÁ. V októbri roku 1952 začala štúdium archeológie a histórie na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzity Komenského). Tu sa pod vplyvom Jána Dekana začala venovať slovanskému obdobiu. Promovala o päť rokov neskôr po obhájení svojej diplomovej práce venujúcej sa socio-etnografickým problémom predveľkomoravského obyvateľstva … (pokračovanie)
1 JANUÁR
V roku 1932 sa presne na Nový rok narodil nestor archeológie doby rímskej na Slovensku – Titus KOLNÍK. Pochádzal z roľníckej rodiny. Na jeseň roku 1950 nastúpil na štúdium archeológie a národopisu na Univerzite Komenského v Bratislave (vtedy nazývanej Slovenská univerzita). Jeden semester štúdia absolvoval na Univerzite Karlovej v Prahe. V roku 1955 úspešne ukončil štúdium obhajobou práce s názvom „Príspevok k štúdiu barbarskej kultúry doby rímskej na Slovensku. (pokračovanie)
22. JANUÁR
Ladislav BÁNESZ sa narodil 22. januára 1932 v horárni Kisfalu neďaleko obce Silica na východnom Slovensku. Záujem o jaskyne a časté prechádzky do prírody ho priviedli k archeológii. Tú vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde sa začal špecializovať na obdobie paleolitu. Štúdium ukončil obhajobou práce s názvom „Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej“. Následne začal pôsobiť na Archeologickom ústave SAV, pričom staršia doba kamenná zostala jeho trvalým predmetom záujmu. Spoločne s Františkom Proškom sa podieľal na výskume paleolitického osídlenia východného Slovenska. (pokračovanie)
2. FEBRUÁR
Svoje 103. narodeniny by dnes oslavoval Blažej BENADIK. Narodil sa 2. februára 1919 v kysuckej Snežnici. Chudobné pomery, v ktorých vyrastal, ho podnietili k odchodu do Čiech, kde sa vyučil za kováča-zámočníka. Následne začal pracovať ako továrenský sústružník, no túžba po poznaní ho odklonila na inú dráhu. Vďaka absolvovaniu večerných vzdelávacích krúžkov sa mohol prihlásiť na strednú školu a zložiť maturitu. Následne nastúpil na Univerzitu Karlovu v Prahe a začal študovať archeológiu v seminári prof. Jana Filipa. Vo svojej diplomovej práci sa venoval keltskému osídleniu Slovenska. (pokračovanie)
20. FEBRUÁR
Pred 28 rokmi nás v tento deň opustil zaslúžilý archeológ, historik a muzeológ Gejza BALAŠA, ktorému vďačíme za záchranu mnohých prehistorických a historických pamiatok najmä na strednom Slovensku. Narodil sa 10. marca v Devičanoch (okr. Levice) na juhozápadnom Slovensku v rodine učiteľa. Po štúdiu na gymnáziu v Kremnici absolvoval v rokoch 1934-1935 Štátnu pedagogickú akadémiu v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ na ľudových a meštianskych školách vo Vrútkach… (pokračovanie)
8. MAREC
Dnes (8. marca) oslavuje významné životné jubileum docent Juraj PAVÚK. Narodil sa v roku 1935 v Kožanoch v okrese Bardejov. Prvý kontakt s archeológiou získal vďaka prof. V. Budinskému-Kričkovi, ktorý v 40. rokoch realizoval archeologické výskumy v blízkosti jeho rodnej obce. V roku 1951 ho V. Budinský-Krička zamestnáva ako technického pracovníka v Štátnom archeologickom ústave v Bystričke pri Martine, no po roku odchádza späť na východné Slovensko, kde nastúpil na gymnázium v Košiciach. Po zložení maturity bol prijatý na štúdium archeológie na Slovenskej univerzite v Bratislave. Po štúdiu sa zamestnáva na Archeologickom ústave SAV v Nitre… (pokračovanie)
9. MAREC
Viera NĚMEJCOVÁ-PAVÚKOVÁ sa narodila 9. marca 1937 v Bratislave. Po gymnaziálnych štúdiách bola v roku 1954 úspešne prijatá na Katedru všeobecných dejín a archeológie Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom ročníku mala len dvoch súpútnikov – Dagmar Říhovú a Juraja Pavúka, jej budúceho manžela. Štúdium ukončila v roku 1959 obhajobou diplomovej práce, ktorá sa venovala ornamentike v staršej dobe bronzovej. Hneď po skončení štúdia nastúpila ako kustódka… (pokračovanie)
10. MAREC
Tatiana ŠTEFANOVIČOVÁ sa narodila 10. marca 1934. Jej životnú dráhu významným spôsobom predznamenalo intelektuálne prostredie, do ktorého sa narodila (stará mama Tatiany – Elena Amália – bola dcérou Viliama Paulínyho-Tótha). Prostredníctvom sestier svojho otca bola rodinne spriaznená aj s rodinami Slávikovcov, Dérerovcov, Kutlikovcov a Medveckovcov (Tatianin strýko Ivan Dérer bol československým ministrom spravodlivosti, jej ďalší strýko – Juraj Slávik-Neresnický… (pokračovanie)
8. APRÍL
Štefan JANŠÁK sa narodil 14. septembra 1886 v maloroľnícko-remeselníckej rodine v Osuskom na Záhorí. Vyštudoval Vysokú školu technickú v Brne, kde v roku 1914 získal titul inžiniera. Po 1. svetovej vojne sa významne podieľal na jej politickom živote (zúčastňoval sa mierových rokovaní s Maďarskom). Vďaka Jánovi Eisnerovi, ktorý v tomto období prichádza na Slovensko, sa Š. Janšák začína aktívne venovať archeológii. V rokoch 1948-1957 externe prednášal archeológiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, v rokoch 1956-1960 pôsobil aj na Vysokej škole pedagogickej. Výrazne sa angažoval aj v živote archeologickej obce. (pokračovanie)
12. APRÍL
Dnes si pripomíname 30. výročie úmrtia významného slovenského paleobotanika, palynológa a fytogeografa dr. Eduarda KRIPPELA, ktorého meno nie je neznáme aj v slovenskej archeologickej obci. E. Krippel sa narodil 26. novembra 1929 v Malackách. Na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave vyštudoval geobotaniku. Vytrvalo sa venoval histórii flóry na Slovensku, predovšetkým však na svojom rodnom Záhorí. V roku 1956 začal pôsobiť ako paleobotanik… (pokračovanie)
2. MÁJ
Dnes si pripomíname 55. výročie úmrtia prof. Jana EISNERA. Jan Eisner sa narodil 24. apríla 1885 vo východočeskej Chrudimi. Hoci pochádzal zo starej sklárskej rodiny, učarovala mu história. Na Univerzite Karlovej v Prahe vyštudoval dejepis a zemepis. Tu sa dostal pod vplyv Lubora Niederleho, ktorý ho získal pre archeológiu. Po 1. svetovej vojne prišiel na Slovensko s cieľom položiť základy profesionálneho archeologického bádania na Slovensku. V novom československom štáte sprvu pôsobil ako stredoškolský profesor, no už v roku 1924 sa stal súkromným docentom všeobecnej prehistorickej archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. (pokračovanie)
7. JÚL
Elena MIROŠŠAYOVÁ, rod. Človiečková sa narodila 17. júla 1948 v Piešťanoch. V rokoch 1967-1972 študovala prehistóriu a klasickú archeológiu na Univerzite Jana Evangelisty Purkyně v Brne (dnes Masarykova univerzita). Hneď po skončení štúdia nastúpila do Výskumného pracovného strediska Archeologického ústavu SAV v Košiciach a tomuto pracovisku zostal verná po celý svoj život. Svoju odbornú pozornosť sústredila na výskum dovtedy len málo prebádaného obdobia – doby halštatskej. V roku 1976 obhájila na svojej alma mater rigoróznu prácu venujúcu sa vývoju lužickej kultúry na severnom Slovensku v staršej dobe železnej. Ťažisko jej aktivít… (pokračovanie)
21. AUGUST
Ján Dekan sa narodil 6. februára 1919 v Šahách v rodine železničného úradníka. Vďaka kontaktu s miestnym gymnaziálnym profesorom Štefanom Horváthom, amatérskym archeológom, sa už v mladom veku zoznámil s archeológiou. Hoci v roku 1937 začal štúdium na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, už o rok neskôr prešiel na Filozofickú fakultu, kde študoval históriu a slovenský jazyk. V roku 1945 nastúpil do Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a umení. V rokoch 1951-1952 dokonca zastával funkciu jeho predsedu. V tom čase sa po uväznení Vojtecha Budinského-Kričku stal riaditeľom Štátneho archeologického ústav v Bystričke… (pokračovanie)